reklama

Pocit

Ten pocit. Pre teba neznámy, prekvapivý. Dôvera, ktorá si ťa našla medzi jeho riadkami. Úsmev, ktorý ti dal, veci, ktoré ti povedal. A dotyk. Tak samozrejmý, tak očakávaný, tak chcený.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ten pocit, že ho poznáš dlhé roky. Že bol iba chvíľu preč a teraz sa vrátil, a pokračujete tam, kde ste skončili. So záujmom počúvaš všetko čo ti hovorí. Smeješ sa, odpovedáš, skúmaš. Prečo máš ten pocit? Túžba dotknúť sa, tichá dôvera. Nervozita si dnes vzala voľno a strach sa túla kdesi v tmavých uličkách. Dnes ich nepotrebuješ. Máš ten pocit, že to takto má byť, že môžeš a musíš. Že chce tak ako ty. Že dnes je všetko dovolené a zajtra to bude rovnako. Že toto nie je sen, z ktorého sa v strede noci zobudíš celá spotená.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo máš ten pocit? Otázky klopú na dvere, no nikto nie je doma. Neotváraj, dnes na to nemysli. Dnes je ti dobre. Dnes si uži ten pocit. Ten nepochopiteľný pocit dôvery a spriaznenia. Neboj sa. Dnes nie, pretože dnes sú veci tak, ako majú byť. Aspoň jeden deň, aspoň jeden deň sa riaď srdcom a rob veci tak, ako ich cítiš. Ak to chceš, chyť ho za ruku. Vezmi si od neho bundu ak ti je zima. Pobozkaj ho, ak po tom túžiš. Zasmej sa na tom, v koľkých veciach ste si podobní. A ak chceš, iba sa na neho dívaj a nič nehovor.

Počkaj tri dni. Trvanlivosť pocitov nie je nekonečná. Záruka je krátka. Našťastie. Vo vetách je viac slov a riadky sú hustejšie. Vieš to, čo chceš vedieť. A váhaš? Rozum sa bije o možnosť rozhodovať o tvojom živote. Srdce kričí kdesi zospodu a hlási sa o slovo. Prečo ho nepočúvaš? Strach sa vrátil z tmavej uličky. Bojíš sa sklamania, toho, že pocity klamú, že je to celé len túžba. Túžba, aby sa ti toto stalo. Aby to bola pravda, lebo takto si si to vysnívala. Ten prvý pohľad, čo ti povie všetko podstatné, ten prvý dotyk, ktorý prezradí detaily, ten prvý bozk, ktorý to spečatí. Bojíš sa, že to chceš, a tak to nachádzaš tam, kde to nie je.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie. Ten pocit. Spomeň si naň. Na ten detail. Na ten úsmev, čo ťa tak zohrial kdesi vnútri. Spomeň si na tú túžbu všetko vedieť. Chuť pýtať sa. Na tú potrebu predstaviť mu kamarátku. Nebáť sa, že sa bude zaujímať viac o ňu ako o teba. Spomeň si na tú dôveru, ktorú si našla medzi riadkami. Spomeň si. Už sa ti to stalo?

Nevyznáš sa v ňom. Ani on v tebe. Ste si cudzí no napriek tomu blízki. Vieš, že môžeš všetko, ale neurobíš nič. Čakáš? Zajtra môže byť neskoro. Čas je na vašej strane. Využi to. Spoznaj ho. Viac a viac. A potom si spomeň na ten pocit. Teba tento pocit neklame a ty to vieš. Len občas sa nevyjadrí úplne presne. Daj mu šancu dokázať, že – možno – práve teraz hovorí pravdu.

Veronika Matejová

Veronika Matejová

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každé ráno vstávam. Obliekam sa, čistím si zuby, raňajkujem, kontrolujem maily. Usmejem sa na seba do zrkadla, obúvam topánky, otváram dvere... A žijem svoj život. Tak ako vy.Rovnako, no predsa úplne inak. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáMyšlienkyMoje vecičky...

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu