Koľko ešte?

Autor: Veronika Matejová | 2.4.2013 o 1:40 | (upravené 2.4.2013 o 2:00) Karma článku: 6,87 | Prečítané:  594x

Bol to príjemný večer. Občas zaznel jemný chichot na dobre prednesenom vtipe. Iskrenie osvetľovalo večerné šero baru a ty si sedela s ladne prehodenými nohami a čakala, až sa začne búrka. Bol to naozaj krásny deň. Vlastne deň ani nie, iba večer. Ale hovorí sa: koniec dobrý, všetko dobré.

Sadol si k tebe, a než si sa stihla nadýchnuť, aby si položila otázku, pobozkal ťa. Ani si nevedela ako. Nebolo to to pravé, čo si od prvého bozku čakala. Napätie, energia, chvenie... A potom jemný dotyk pier. Toto bolo jednoznačne iné. Rýchly, vášnivý a náruživý bozk, ktorý prezradil všetko podstatné.

Nedočkavosť v jeho očiach sa dala čítať ako otvorená kniha. Keby ste boli v kreslenom filme, videla by si mu v očiach všetko, čo s tebou túžil robiť. Tie dotyky, pohľady, bozky. Bol to fešák a mal niečo do seba. Nejaké to čaro, ktoré sa nedá opísať slovami, ani vysvetliť dlhým rozhovorom. Jednoducho niečo, čo ťa k nemu ťahalo. A napriek tomu nie dostatočne.

Dopila si svoj pohár červeného vína a so šibalským pohľadom si ho prázdny položila na stôl. Prsty sa vám letmo dotkli a ty si cítila tú energiu, ktorá tebou prešla. Chcela si tomu dať šancu, vyskúšať, začať znova a s niekým iným. Rozhodla si sa. On bude ten, čo ťa z toho vylieči.

Odišli ste spolu. Zostali po vás len vyhratie barové stoličky a odtlačok rúžu na pohári.

Ráno si sa zobudila a nič nebolo iné. Vôbec nič sa nezmenilo. Prvá tvoja myšlienka patrila Jemu. Keď si si umývala zuby, v zrkadle si vás videla, ako ste si ich umývali spolu a smiali sa ako malé deti. Keď si raňajkovala, spomenula si si ako ti raz doniesol raňajky do postele. Toľko sa s nimi natrápil! Keď si vzala do ruky telefón, videla si správu od neho a srdce ti začalo zvoniť hlasnejšie ako kostolné zvony. Nič sa nezmenilo.

Kladieš si otázku, ako dlho to bude trvať? Koľko iskier a bozkov ešte bude musieť prejsť, aby si na neho zabudla? Koľko krát budeš raňajkovať sama, koľko krát sa ešte zobudíš a jeho tvár sa ti bude so snovým závojom rozplývať pred očami?

Zdvihni hlavu, pozri sa do zrkadla a povedz si, že máš na viac. Opakuj si to dovtedy, kým nebude úplne preč. A potom choď znova von, nechaj iskry nech lietajú vzduchom a užívaj si vášnivé a náruživé bozky cudzincov. Aspoň kým nezistíš, že On ti za to nestojí.

Hovorí sa: koniec dobrý, všetko dobré. A ono to raz dobré bude. Len tomu musíš dať čas, aby ten koniec mohol prísť pokojne, v dlhých čiernych šatách a vzal si so sebou všetko, na čo už nevládzeš myslieť. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?