On bol tak trochu iný než ostatní. Pohľadný, dobre oblečený, pekne voňajúci, okolo tridsiatky. Slobodný. Občas sa čudoval, prečo sa všetky tie ženy namotajú práve na neho. Vedel ich odzbrojiť tým, že o sebe hovoril pravdu. A ony to prehliadali, alebo ich to ešte viac prinútilo zamilovať sa. Nie som dobrý chlap, urobil som už veľa zlého. Nikdy som nemal dlhý vzťah. Mám rád sex. Netúžim sa viazať, nie teraz. Všetko to bola pravda a on to každej jednej povedal. A ony mali stále aj tak oči iba pre neho. Dokonca s ním chceli byť častejšie a častejšie a kládli otázky na ktoré sa neľahko odpovedalo. Preto občas odbočil od témy a zahovoril to jednou zo stovky barličiek, ktoré poznal naspamäť.
Každá bola výnimočná. Každá bola krásna, mladá, inteligentná, svojím spôsobom zaujímavá a všetky mali niečo spoločné. Jeho. No nevedeli o sebe. Nikdy sa to nedozvedeli. Sám im to nepovedal, bál sa, že by im ublížil. Nevedel, že to už vlastne urobil.
Stále boli s ním. Vždy, keď niečo potreboval, vždy, keď mala jedna z nich zlý deň, vždy, keď sa potrebovali rozprávať. Vždy tam bol. Možno to bolo tým, že im hovoril nie v tých správnych intervaloch. Alebo tým, že nepotreboval definovať, čo medzi nimi je. A možno tým, že žiadnej nesľuboval svadbu. Nikdy ho neopustili. Cítil sa tak trochu ako boh, čo dostane každú. Vedel to zahrať. Vedel to predať. Vedel, čo má kedy povedať. A všetky tie ženy s ním zostávali. V nádeji, že raz...
V to ráno sa zobudil skôr ako ona. Vstal, urobil si kávu a raňajky, druhé nachystal aj pre ňu. Mal ju rád. Ona ho chápala a poznala najlepšie zo všetkých. Veril jej. Chcel sa k nej každý večer vracať a každé ráno sa s ňou zobúdzať. Bál sa jej to povedať. No dnes bol ten správny deň. Dochádzalo mu to dlho, rozmýšľal ako to urobí, čo sa vlastne v takej situácií robí?
Ležala si v jeho posteli a plakala. Potichu. Nechceš byť jedna z viacerých. Chceš byť jedna jediná. Akékoľvek otázky sú zbytočné. Odpovede by aj tak boli len dobre naformulovaná pravda, ktorá naoko nebolí.
Kým vyšiel zo sprchy, bola si preč.
Keď prišiel do izby s tanierom plným hrianok a kávou a so slovami na jazyku, ktoré sa nebudú hovoriť ľahko, ale budú znamenať úľavu, šťastie, svadbu a deti, bola preč.
