Zasmej sa ešte

Autor: Veronika Matejová | 23.5.2012 o 2:25 | (upravené 23.5.2012 o 2:31) Karma článku: 7,39 | Prečítané:  795x

Smial sa. A s ním aj celá pochmúrna kaviarnička o jednej ráno. Smiala sa aj čašníčka, ktorá z nechuťou rátala tovar v chladničkách. Smial sa aj unavený chlapík, v poslednom opustenom boxe. A smiala som sa aj ja. Iba tak, v duši. Lebo tam bol on.

Chceš ísť domov? Ešte nie. Ešte nechoď, zostaň sedieť a rozosmej ma. Povedz mi, že máš rád romantické komédie a horory ti nič nehovoria. Rozmýšľaj nad menom toho sexi herca, ktorý robil reklamu na ten parfum. Zatvár sa rozpačito, keď si nebudeš vedieť spomenúť na jeho meno. Hovor o svojom aute a o ceste za mnou. Rozprávajme sa o motorkách a rýchlej jazde. Povedz mi o všetkých starých albumoch starých dobrých kapiel. Určite sa zhodneme na tom, že teraz je tá hudba o inom. Opýtaj sa ma, čo zabíja môj voľný čas a pozorne počúvaj, keď začnem hovoriť o tom, čo ma baví. Zasmej sa na tej dlhej príhode, ktorú ti porozprávam. Povedz, že pivo tak často nepiješ, a máš radšej biele víno ako červené. Nebudem sklamaná. Priznám sa, určite začnem uvažovať, že najbližšie si kúpim biele a možno mu prídem na chuť. Povedz mi o tom, ako si žil v Ostrave a ako si zoširoka obchádzal všetky bary. Určite ti spomeniem moju mamu, ktorá tam tiež žije a aj kamarátku, s ktorou sme si tam prežili kopu srandy. Zasmej sa sám na sebe a na tom, že občas vieš veci povedať lepšie po česky. A objednajme si ďalšiu kávu.

Dívaj sa na mňa, aj keď ja pohľadom bezdôvodne uhýbam. Nahni sa bližšie ku mne a rozprávaj tlmene. Opýtaj sa, či som nervózna, keď sa hrám s vlasmi. Nechaj ma, nech sa začervenám a usmejem. Zostaň chvíľku ticho a len tak sa na mňa pozeraj. Všimni si moje nechty a pochváľ mi ich. Určite tým zaboduješ, aj keď ti to hneď nepoviem. Všimni si, že som si potajomky zívla a podpichni ma. Stav sa, že ti to vrátim. A zas sa zasmejeme.

Zaplať aj napriek môjmu protestu a odvez ma pred dom. Vypni motor a smejme sa ešte. Povedz mi, že sa ti páčim, ja ti aj tak neuverím. Rozprávajme sa o tenise a o tom, že stojíme presne pod lampou. Mľaskajme žuvačkami a dívajme sa na seba dvojzmyselnými pohľadmi. Chyť ma za ruku a pobozkaj ma na vlasy. Len tak, bezdôvodne. A smejme sa. Na vtipoch, ktoré neexistujú, na situácií, v ktorej sme sa ocitli, jeden na druhom a aj úplne na ničom...

Smial sa. A s ním aj celé auto, ulica, aj mĺkve domy naokolo. A aj ja. Už nie iba tak v duši, ale nahlas. Úprimne a nenútene. A potom odišiel. Viac sa neozval. No ten jeho smiech, tak ten so mnou zostal. A vyliečil ma. Vtiahol ma naspäť do života.

A za to mu ďakujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Jeden víťaz a samí porazení. Čo ukázali nemecké voľby

Takmer štvrtina nemeckých voličov hlasovala za extrém.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

ŠPORT

Pán neviditeľný odsúdil Kristoffa k striebornej medaile, kričal komentátor

Ako reagovali komentátori na Saganov triumf.


Už ste čítali?