Zasmej sa ešte

Autor: Veronika Matejová | 23.5.2012 o 2:25 | (upravené 23.5.2012 o 2:31) Karma článku: 7,39 | Prečítané:  795x

Smial sa. A s ním aj celá pochmúrna kaviarnička o jednej ráno. Smiala sa aj čašníčka, ktorá z nechuťou rátala tovar v chladničkách. Smial sa aj unavený chlapík, v poslednom opustenom boxe. A smiala som sa aj ja. Iba tak, v duši. Lebo tam bol on.

Chceš ísť domov? Ešte nie. Ešte nechoď, zostaň sedieť a rozosmej ma. Povedz mi, že máš rád romantické komédie a horory ti nič nehovoria. Rozmýšľaj nad menom toho sexi herca, ktorý robil reklamu na ten parfum. Zatvár sa rozpačito, keď si nebudeš vedieť spomenúť na jeho meno. Hovor o svojom aute a o ceste za mnou. Rozprávajme sa o motorkách a rýchlej jazde. Povedz mi o všetkých starých albumoch starých dobrých kapiel. Určite sa zhodneme na tom, že teraz je tá hudba o inom. Opýtaj sa ma, čo zabíja môj voľný čas a pozorne počúvaj, keď začnem hovoriť o tom, čo ma baví. Zasmej sa na tej dlhej príhode, ktorú ti porozprávam. Povedz, že pivo tak často nepiješ, a máš radšej biele víno ako červené. Nebudem sklamaná. Priznám sa, určite začnem uvažovať, že najbližšie si kúpim biele a možno mu prídem na chuť. Povedz mi o tom, ako si žil v Ostrave a ako si zoširoka obchádzal všetky bary. Určite ti spomeniem moju mamu, ktorá tam tiež žije a aj kamarátku, s ktorou sme si tam prežili kopu srandy. Zasmej sa sám na sebe a na tom, že občas vieš veci povedať lepšie po česky. A objednajme si ďalšiu kávu.

Dívaj sa na mňa, aj keď ja pohľadom bezdôvodne uhýbam. Nahni sa bližšie ku mne a rozprávaj tlmene. Opýtaj sa, či som nervózna, keď sa hrám s vlasmi. Nechaj ma, nech sa začervenám a usmejem. Zostaň chvíľku ticho a len tak sa na mňa pozeraj. Všimni si moje nechty a pochváľ mi ich. Určite tým zaboduješ, aj keď ti to hneď nepoviem. Všimni si, že som si potajomky zívla a podpichni ma. Stav sa, že ti to vrátim. A zas sa zasmejeme.

Zaplať aj napriek môjmu protestu a odvez ma pred dom. Vypni motor a smejme sa ešte. Povedz mi, že sa ti páčim, ja ti aj tak neuverím. Rozprávajme sa o tenise a o tom, že stojíme presne pod lampou. Mľaskajme žuvačkami a dívajme sa na seba dvojzmyselnými pohľadmi. Chyť ma za ruku a pobozkaj ma na vlasy. Len tak, bezdôvodne. A smejme sa. Na vtipoch, ktoré neexistujú, na situácií, v ktorej sme sa ocitli, jeden na druhom a aj úplne na ničom...

Smial sa. A s ním aj celé auto, ulica, aj mĺkve domy naokolo. A aj ja. Už nie iba tak v duši, ale nahlas. Úprimne a nenútene. A potom odišiel. Viac sa neozval. No ten jeho smiech, tak ten so mnou zostal. A vyliečil ma. Vtiahol ma naspäť do života.

A za to mu ďakujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nemecko zakázalo prespávanie v kamiónoch, vodičom za to hrozia pokuty

Komisia ukáže nové pravidlá pre dopravcov.

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor aj Andrejom Babišom.

KOMENTÁRE

Premiér Fico mieri k jadru Únie. Ako sa k nemu prelúska?

Fico sa nenápadne začal dištancovať od susedov z V4.


Už ste čítali?