Koľko ešte?

Autor: Veronika Matejová | 2.4.2013 o 1:40 | (upravené 2.4.2013 o 2:00) Karma článku: 6,87 | Prečítané:  596x

Bol to príjemný večer. Občas zaznel jemný chichot na dobre prednesenom vtipe. Iskrenie osvetľovalo večerné šero baru a ty si sedela s ladne prehodenými nohami a čakala, až sa začne búrka. Bol to naozaj krásny deň. Vlastne deň ani nie, iba večer. Ale hovorí sa: koniec dobrý, všetko dobré.

Sadol si k tebe, a než si sa stihla nadýchnuť, aby si položila otázku, pobozkal ťa. Ani si nevedela ako. Nebolo to to pravé, čo si od prvého bozku čakala. Napätie, energia, chvenie... A potom jemný dotyk pier. Toto bolo jednoznačne iné. Rýchly, vášnivý a náruživý bozk, ktorý prezradil všetko podstatné.

Nedočkavosť v jeho očiach sa dala čítať ako otvorená kniha. Keby ste boli v kreslenom filme, videla by si mu v očiach všetko, čo s tebou túžil robiť. Tie dotyky, pohľady, bozky. Bol to fešák a mal niečo do seba. Nejaké to čaro, ktoré sa nedá opísať slovami, ani vysvetliť dlhým rozhovorom. Jednoducho niečo, čo ťa k nemu ťahalo. A napriek tomu nie dostatočne.

Dopila si svoj pohár červeného vína a so šibalským pohľadom si ho prázdny položila na stôl. Prsty sa vám letmo dotkli a ty si cítila tú energiu, ktorá tebou prešla. Chcela si tomu dať šancu, vyskúšať, začať znova a s niekým iným. Rozhodla si sa. On bude ten, čo ťa z toho vylieči.

Odišli ste spolu. Zostali po vás len vyhratie barové stoličky a odtlačok rúžu na pohári.

Ráno si sa zobudila a nič nebolo iné. Vôbec nič sa nezmenilo. Prvá tvoja myšlienka patrila Jemu. Keď si si umývala zuby, v zrkadle si vás videla, ako ste si ich umývali spolu a smiali sa ako malé deti. Keď si raňajkovala, spomenula si si ako ti raz doniesol raňajky do postele. Toľko sa s nimi natrápil! Keď si vzala do ruky telefón, videla si správu od neho a srdce ti začalo zvoniť hlasnejšie ako kostolné zvony. Nič sa nezmenilo.

Kladieš si otázku, ako dlho to bude trvať? Koľko iskier a bozkov ešte bude musieť prejsť, aby si na neho zabudla? Koľko krát budeš raňajkovať sama, koľko krát sa ešte zobudíš a jeho tvár sa ti bude so snovým závojom rozplývať pred očami?

Zdvihni hlavu, pozri sa do zrkadla a povedz si, že máš na viac. Opakuj si to dovtedy, kým nebude úplne preč. A potom choď znova von, nechaj iskry nech lietajú vzduchom a užívaj si vášnivé a náruživé bozky cudzincov. Aspoň kým nezistíš, že On ti za to nestojí.

Hovorí sa: koniec dobrý, všetko dobré. A ono to raz dobré bude. Len tomu musíš dať čas, aby ten koniec mohol prísť pokojne, v dlhých čiernych šatách a vzal si so sebou všetko, na čo už nevládzeš myslieť. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola desiateho januára vypovedať Zuzana Hlávková. Stalo sa tak ešte predtým, ako bol prípad posunutý elitným policajtom.

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Aké osoby sú v pozadí hazardu?


Už ste čítali?