Ako vtedy, keď som chcela ísť na výlet do Slovenského raja a ty si sa rozhodol, že nepôjdeme. Namiesto krásnych zážitkov a kopy nádherných fotiek som mala raňajky až na obed a celý deň nohy vyložené na konferenčnom stolíku pred televízorom. Nevadí, aj to bol deň. Niekedy ma necháš pospať až do deviatej a ja potom nadávam, že som zmeškala do práce. Občas mi pripravíš nepríjemné prekvapenie, naposledy do poštovej schránky. Nečakaný list o zabudnutej faktúre. Výborné. Och, spomínaš si, ako som sa tešila, že budem strážiť kamarátke psa? A vidíš, prišiel si ty a veci boli zrazu inak.
Ale nie vždy je to s tebou také zlé. Preto ťa mám stále rada. Občas pripravíš veci tak, ako by som to nečakala ani v najtajnejšom sne. Sem tam nejaký neplánovaný výlet, návšteva starých známych, nečakane dobrá večera alebo náhodná kúpa najkrajších topánok na svete. Áno, občas je s tebou veľká sranda. Nedáš sa stopercentne naplánovať, nedáš sa podplatiť ani oklamať falošným úsmevom. Nestarneš a každé ráno začínaš od začiatku. To pekné, čo ponúkaš stále prevyšuje tie nepríjemnosti a čo je najlepšie, stále mi dávaš šancu napraviť moje chyby. Koniec koncov, je to tvoja práca - Zajtrajšok je predsa o tom. Nikdy nemôžem vedieť, čo si si pre mňa prichystal.
Len ťa prosím, vždy príď, daj mi dôvod na úsmev a kúsok času na život. A ja ťa budem mať stále rada. Až kým si jedného dňa nevezmeš dovolenku a neodídeš kamsi na Bali alebo na Cubu. Tam je vraj krásne. Dúfam, že sa tam dovtedy, kým sa mi minú všetky Zajtrajšky, stihnem pozrieť.
Tak teda - ahoj zajtra.