Žlté šaty

Autor: Veronika Matejová | 17.3.2014 o 13:41 | (upravené 17.3.2014 o 14:35) Karma článku: 9,40 | Prečítané:  450x

Ešte veľa si toho nestihla. Stať sa mamou, vidieť Viktóriine vodopády, ochutnať slimáky, vydať knihu, udobriť sa s otcom... Ešte veľa si chcela stihnúť, zažiť a skúsiť. Ešte tak veľa...

Zajtra je nový deň. My všetci sa do neho zobudíme. Možno zaspíme, pretože tretí krát posunieme budík. Možno vstaneme ešte pred ním, aby sme si stihli urobiť palacinky na raňajky. Pôjdeme do práce alebo do školy, stretneme priateľov, ktosi cudzí sa nám pozdraví na ulici a my budeme premýšľať, či toho človeka poznáme. Dáme si obed v obľúbenej reštaurácií a čašníčke necháme tringelt, pretože sa na nás bude pekne usmievať. Prevezieme sa cez rušné mesto, skočíme do obchodu obzrieť, čo je nové, poklebetíme s tetou v stánku, kde si aspoň raz do mesiaca kupujeme Madam Evu alebo hocičo, k čomu je pribalený praktický darček. Prídeme domov, urobíme si pohodlie, domáce papuče, nedeľný kurací vývar, obľúbený seriál, sociálne siete. Možno dnes trochu poupratujeme, alebo sa konečne vrátime k tej nedočítanej knihe. A večer si ľahneme spať, pretože zajtra nás zas čaká ďalší deň.

Nás všetkých čaká. Snáď. Každý máme kdesi svoju tajnú komôrku a v nej neurčité množstvo nových rán. Vyjdú tak na tri roky? Alebo tridsať? To je ťažko povedať. Komôrka je zamknutá a kľúčik leží kdesi na dne oceánu. Spoliehame sa, že nových dní máme dostatok. Ty si sa tiež spoliehala. Ale prednedávnom začalo nad tvojou komôrkou blikať červené svetielko. Nikto si to nevšimol. Nikto ťa neupozornil. A tebe došli dni. Nečakane. Vyčerpala si si posledné nové ráno, zažila posledný obed a posledný krát si sa uložila do postele. Nastavila si si budík, pretože si ráno chcela ísť ku kaderníčke. V sobotu ideš na svadbu kamarátke, musíš byť krásna. Večer si mi napísala správu, ako veľmi sa tešíš z toho, že sa ti plnia sny. Že si šťastná a spokojná. Tú správu som si našla až ráno. Volala som ti. Chcela som sa s tebou potešiť, zagratulovať, dohodnúť si kávu a prebrať plány na ďalší víkend. No nezdvihla si ma. Nezdvihla si ani kaderníčke, ktorá ti volala, že meškáš.

Poobede za mnou prišla tvoja mama. V piatok bude pohreb. Vezmem si naň tie žlté šaty, ktoré sme si mali obliecť na svadbu. Asi tam budem jediná, v inom, ako čiernom. Ale ty by si to tak chcela. Som o tom presvedčená. Milovala si žltú. A bola si šťastná.

Nebudem plakať. Sľubujem. A ty mi sľúb, že sa pôjdeš pozrieť na tie vodopády. Aspoň tak zhora. Ten pohľad bude stáť za to. Určite by si o tom raz napísala krásny príbeh...

Len si daj, prosím, pozor cez cestu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nemecko zakázalo prespávanie v kamiónoch, vodičom za to hrozia pokuty

Komisia ukáže nové pravidlá pre dopravcov.

DOMOV

Šéfa ÚPN Krajňáka považovali za cuciaka, teraz je pre koalíciu diktátor

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor aj Andrejom Babišom.

KOMENTÁRE

Premiér Fico mieri k jadru Únie. Ako sa k nemu prelúska?

Fico sa nenápadne začal dištancovať od susedov z V4.


Už ste čítali?